Můj nadpis obsah stránky

Ako krajiny ručili zlatom?

 

Zlatý štandard to sú historické okamihy, ktorých bol súčasťou a ktoré viedli až k jeho zániku. Čo to je zlatý štandard dnes už málokto vie. Chcete o tom    vedieť niečo viac? Tak si o ňom niečo napíšeme... 

Pod názvom zlatý štandard rozumieme systém peňažného obehu, ktorého základom je zlato. Peňažnú menu tu tvoria mince aj bankovky. Pre každú z hodnôt pre mince či bankovky je stanovená presná hodnota zlata, ktorá menu kryje.

Na razenie mincí je dôležité presne určiť množstvo zlata, ktoré mince obsahujú. Pretože bankovky nemôžu mať v sebe obsiahnuté zlato, sú kryté. Krytie bankoviek funguje tak, že eminent – vo väčšine prípadov je to štát alebo centrálna banka – sa zaručí splatením hodnoty bankoviek zlatom. Takže každá minca či bankovka predstavuje presnú váhu zlata, za ktorú je možné peniaze vymeniť.

Preto, že sa vývoz alebo dovoz zlata nijako neobmedzujú, zlato sa voľne kupuje a predáva za presne stanovenú cenu. Spojením dvoch alebo aj viacerých krajín, ktoré začnú využívať jednotný systém zlatého štandardu, vytvoria takzvanú „cenu zlatej partity“, teda spoločný pevný menový kurz.

V bežnej praxi to funguje tak, že ak by bol podiel zlata v eure desaťkrát väčší ako podiel zlata v dolári, jedno euro kúpite na trhoch zahraničných mien za desať dolárov. Vzorovým príkladom fungovania zlatého štandardu bola Veľká Británia v druhej polovici 19. storočia.

Aké sú druhy zlatého štandardu v závislosti od rozšírenia?

Ak zlatý štandard funguje len vo vnútri jednej krajiny, hovoríme o internom zlatom štandarde. Znamená to, že tuzemskí držitelia bankoviek a mincí môžu žiadať o vyplatenie hodnoty peňazí v zlate.

Ak zlatý štandard funguje medzi dvoma a viacerými štátmi, hovoríme o medzinárodnom zlatom štandarde. Počet subjektov, ktoré môžu žiadať o výmenu peňazí za zlato pri medzinárodnom zlatom štandarde, je limitovaný. Najčastejšie ide o centrálne banky. V minulosti boli zaužívané obe formy: interný zlatý štandard aj medzinárodný zlatý štandard.

Meny zlatého štandardu sa v minulosti využívali ako pevné premenné, s ktorými sa porovnávali menej stabilné meny. Kým meny zlatého štandardu držali svoju hodnotu bez zmeny, ostatné meny (nekryté zlatom) sa menili v závislosti od vývoja na finančných trhoch.

V čom spočíva hlavná úloha zlatého štandardu?

K hlavnej úlohe zlatého štandardu patrí prevencia pred infláciou, dôležitá ochrana pred zvyšovaním peňazí v obehu. Pokiaľ sa zvýši hodnota peňazí v obehu, musí sa v rovnakom pomere zvýšiť aj objem zlata, ktorým je mena krytá. Zabráni sa tak devalvovaniu zlatého štandardu.

Druhou možnosťou je zníženie hodnoty krytia zlatom. Toto si môžete predstaviť jednoducho na príklade dolára a eura. Keď vychádzame z predpokladu, že by bol podiel zlata v eure desaťkrát väčší ako podiel zlata v dolári. Do obehu by sa však dostalo viac eurových bankoviek, ktoré by zlatom už kryté neboli.

Tým by sa znížila hodnota eura voči doláru o úmernú časť v závislosti od množstva nekrytých eur vydaných do obehu. Hodnota eura by tak už nebola desaťkrát väčšia ako hodnota doláru na začiatku.

Aké sú výhody a nevýhody zlatého štandardu?

Ako už možno tušíte, hlavnou výhodou zlatého štandardu je dlhodobá cenová stabilita. Zlatý štandard tiež predchádza hyperinflácii, čo vytvára pocit bezpečia na trhu. Výhodou sú aj fixné menové kurzy, čo prispieva k stabilizácii medzinárodného obchodu.

Aké môžu byť teda nevýhody? Ekonómovia sa domnievajú, že zlatý štandard zapríčiňuje recesiu a zároveň bráni ekonomickému rastu krajiny.

V prípade, že ste krajina, kde sa aktívne ťaží zlato, máte výhodu. Ak však máte obmedzené zdroje zlata, budete zrejme čeliť problémom. V USA dokonca kvôli zlatému štandardu nadobudli v roku 1933 účinnosť zákony, podľa ktorých museli všetci obyvatelia odovzdať zlato, ktoré vlastnili. Ignorovanie nariadenia znamenalo pokutu v hodnote 10-tisíc dolárov či 10 rokov väzenia, alebo kombináciu oboch trestov.

Zásadné okamihy v histórii zlatého štandardu

Za najznámejší je považovaný „klasický zlatý štandard“ z rokov 1871 až 1914, ktorý reprezentoval aj menovú politiku v USA. Dolár zodpovedal 1/20 unci zlata. Toto fixné definovanie zabraňovalo vydávaniu peňazí, ktoré neboli kryté, do obehu.

Postupný koniec éry zlatého štandardu znamenala prvá svetová vojna. Obrovské výdavky zúčastnených krajín mali za následok zanechanie krytia meny zlatom. To viedlo k inflácii, ktorou sa väčšina významných mien znehodnocovala. Dolár napríklad neutrpel až také straty kvôli devalvácii, pretože USA vstúpili do vojny neskôr.

Žiadna krajina, ktorá používala zlatý štandard pred prvou svetovou vojnou, sa už k nemu po skončení vojny nevrátila. Zaznamenali sme v minulosti niekoľko pokusov o oživenie tohto konceptu, no žiadny z nich sa neujal v období recesie, politicko-ekonomických zmien a kríz.

Od zlatého štandardu sa definitívne upustilo v roku 1971. V súčasnosti nemá žiadna krajina na svete podobnú menovú politiku, ako bol zlatý štandard.

Dnes sa ale celý svet opäť vracia k nákupu drahých kovov a mincí zo zlata a striebra.Táto investícia sa ukazuje ako bezpečné uloženie a zhodnotenie peňazí.            Jedno je však isté, drahé kovy vám zabezpečia pokojné spanie, dodajú kľud v prípade nečakaných a mnohokrát nepredvídateľných udalostí. Ochránia vás pred hladom a úplným finančným zruinovaním. Uložené peniažky v drahých kovoch vás ochránia pred nestabilitou vo finančných trhoch vo svete i doma. V západných krajinách sveta majú ľudia uložených až 12% majetku v drahých kovoch a minciach. A u nás na Slovensku sú to len 2% majetku.